Heartfelt Issues

V Galérii mesta Bratislavy už Jan Zoričák vystavoval dvakrát. Pred dvadsiatimi a pred desiatimi rokmi. Jeho prvá, monoliato koncipovaná výstava v roku 1993 obsahovala cyklus Nebeských kvetov a priniesla mu pocit nutnosti prezentácie aktuálnej tvorby, prezentácie toho, čo sa práve odohráva v ateliéri. Tá ďalšia – Vesmírne posolstvá – predstavovala širší záber. Okrem jeho typických a známych diel tu bolo vystavených niekoľko vajíčok, ako podobenstiev zrodu života, aj ako veľkého tresku, v ktorom je zakódovaný začiatok, plod života, plod vesmíru, plod všetkého, plod nekonečna. Za obdobie posledných desiatich rokov, z ktorých pochádzajú prezentované diela na tejto výstave, vytvoril viacero cyklov – Poslovia z vesmíru, Nebeské záhrady, Konštelácie, Veľký tresk, Nebeské kytice, Kozmické signály, Horizonty, Nebeský kvet, Hviezdy. Odlišujú sa od seba tvarovo, obsahom i kompozíciou. Čím ďalej, tým istejšie s nadobudnutou skúsenosťou buduje v čistej obraznosti podľa kresieb či modelov ich vnútornú stavbu. Prvok náhody už býva prítomný len vtedy, ak sa pri procese tvorby stane niečo mimoriadne, niečo sa rozbije, praskne, neroztaví. Všetko registruje, negatívne premieňa na pozitívne a komponuje do definitívnej podoby. Hoci väčšina sklárov preferuje prácu v tímoch a svoje diela si podľa návrhov nechávajú realizovať u profesionálnych sklárov, Jan Zoričák realizuje sám kompletný proces. Dôležitý pre neho každý aspekt, kedy sa pretavujú jedny vrstvy cez druhé, objekt je vo vlastnej katarzii spaľovaný ohňom, očisťuje sa od všetkého vonkajšieho a nadobúda nový tvar. Najprv nimi prekvapuje seba, potom chce pri početných výstavách prekvapiť publikum, variabilita mu umožňuje hľadať nové možností zobrazenia. V jeho sochách je pohyb a dynamika zafixovaná v určitom štádiu. Niektoré z jeho sklenených plastík sú tvarovo až barokové, ďalšie minimalistické. K jednotlivým cyklom sa po určitom období vracia a obnovuje ich pôvodný zámer. Po sérii minimalistických diel potrebuje, aby sa dostal k farebnosti a jemnejšej forme barokovej pompéznosti, po dlhodobejšej realizácií farebných zátiší sa akoby v sinusoidných krivkách zase vracia k jednoduchosti. V cykle Horizonty zobrazuje priestory, ktoré ešte nepozná, dostáva sa od nich až k vesmíru, kde horizont neexistuje, kde nie je ani hore ani dole a všetko je zjednotené. Tieto plastiky majú minimalistický charakter so symbolickým zobrazením nebeských telies, po ktorých môžeme prebehnúť očami a prostredníctvom jeho sôch sa ich dokonca aj špecifickým spôsobom dotýkať. Cyklus Signály predstavuje spomienky na prvý sputnik, ktorý nám posielal ešte nepresné informácie, ktoré si ujasňoval len v predstavách. Bol to začiatok, poskytujúci veľkú možnosť širokého rozsahu tvarových či farebných interpretácií. V cykle Poslovia z vesmíru už využíva viac konkrétnych a overených signálov. A cyklus Nebeské záhrady predstavuje záhrady, v ktorých by rád sadil, polieval a zbieral úrodu. Cyklus Konštelácie vychádza z jednoduchej myšlienky prepojenia všetkého zo všetkým, vzájomnej závislosti, ako je to aj pri prepojenej rozvetvenej rodine s určitými vzťahmi, ktoré nie sú definované, ale sú veľmi výrazné.
Zrekonštruované podkrovné priestory Mirbachovho paláca, kde je realizovaná táto výstava, majú svoje zvláštne génius loci, ktoré sa dá výrazne umocniť inštaláciou týchto diel.[1] Evokuje Poetiku snění, v ktorej Gaston Bachelard píše: „Jediný obraz zaplavuje celý vesmír. Šíri celým vesmírom radosť, akú mám z toho, že žijeme práve na svete tohto obrazu. Snivec[2] sa vo svojom bezmedznom a bezvýhradnom snení telom aj dušou oddáva kozmickému obrazu, ktorý ho okúzlil.“[3]
Ivan Jančár

[1] Spomeňme aj jeho iný tohtoročný projekt Jána Zoričáka v Paríži, v ktorom využíva fotografie z Hubblovho vesmírneho teleskopu s fascinujúcimi sondami z priestorov mimo našej galaxie, ktoré kompozične upravuje podľa vlastných predstáv. Detaily jeho sôch a realita fotografií z astronomického teleskopu takto vytvárajú zvláštne napätie.
[2] Preklad tohto slova z češtiny do slovenčiny – rojko, fantasta – sa mi nezdá adekvátny, tak som ho nechal v pôvodnom znení.
[3] BACHELARD, Gaston: Poetika snění, Malvern, Praha, 2010, s. 164.