Umenie zblízka 8

Každý projekt má svoj začiatok a koniec. Keď sme v roku 2006 pripravovali prvý ročník celoslovenského programu pre školy Umenie zblízka, ani nám nenapadlo, že bude žiť vlastným životom ďalších pätnásť rokov. Ôsmym ročníkom sa dnes uzatvára, čo je príležitosť pripomenúť v skratke jeho príbeh, ktorý sa začal písať počas trojročného programu galerijnej edukácie Bližšie k múzeu (iniciátorkou bola Marcela Kvetková a Nadácia – Centrum súčasného umenia). Projekt Umenie zblízka prispel k profesionalizácii galerijnej edukácie na Slovensku. Inšpiroval sa programom londýnskej Národnej galérie Take One Picture a neskôr naň nadviazali príbuzné programy v galériách v Banskej Bystrici a Nitre, a to všetko v čase, keď školy nemali k dispozícii dostatok metodického materiálu venovaného súčasnému umeniu a Galéria mesta Bratislavy mala ako jedna z mála stálu expozíciu umenia 20. a 21. storočia, diela z ktorej sa projekt snažil zviditeľniť. Galéria vyšla symbolicky zo svojich brán a formou reprodukcií ponúkla školám – pedagógom a ich prostredníctvom mladým ľuďom vo veku 10 až 15 rokov – metodický materiál založený na prepojení umeleckých diel s témami každodenného života a inšpirácie k vlastnej tvorivej činnosti. Stavila na súčasné umenie, vychádzajúc z idey idúcej proti predstave o jeho nezrozumiteľnosti. Umenie reflektujúce súčasnosť, v ktorej žijeme, sa nás totiž bezprostredne týka a – ak sa naučíme čítať jeho jazyk – má nám na rôznych úrovniach čo ponúknuť.

Galéria mesta Bratislavy, ktorá tento rok oslavuje šesťdesiat rokov svojej existencie, mala k téme vzdelávania umením vždy čo povedať. Už v roku 1979, ktorý UNESCO vyhlásilo za Rok dieťaťa, vznikol na jej pôde v československom kontexte unikátny projekt Galéria dieťaťa, ktorá tu fungovala až do roku 1993. Vyznačovala sa otvorenosťou a presahmi k spolupráci s umelcami takzvanej neoficiálnej scény (Marián Mudroch, Ladislav Čarný, Igor Minárik, Miloš Štofko, Jaroslava Šicková a i.), ktorí pôsobili ako pedagógovia na základných umeleckých školách a v galérii viedli programy a denné tábory na nádvorí Mirbachovho paláca či prednášky a diskusie na výstavách (Rudolf Fila). Neskôr, v roku 2002, sa vzdelávacie poslanie galérie naplno obnovilo v unikátnom dialógu umenia minulosti a súčasnosti a nadviazalo na didaktickú a metodickú činnosť v oblasti vzdelávania umením, ku ktorému dnes majú práve galérie čo povedať.

Projekt Umenie zblízka sa však celkom nekončí. Vstupuje do ďalšej, otvorenej fázy svojej existencie. Počas jeho realizácie sa podarilo spracovať a do škôl na celom Slovensku formou reprodukcií priniesť diela zo zbierok Galérie mesta Bratislavy od päťdesiatich šiestich umelcov a umelkýň 20. a 21. storočia. Tie budú aj ďalej slúžiť ako metodický materiál voľne prístupný pedagógom, rodičom, študentom a všetkým záujemcom o svet umenia a tvorivosti. Výstavy, na ktorých predstavilo svoje práce okolo 280 detí a kolektívov, prispeli aj k téme edukatívnych výstav a spôsobu vystavovania detskej tvorby spolu s originálmi diel. Detská tvorba sa v histórii dostávala do pozornosti postupne, čo súviselo so záujmom filozofie, psychológie a pedagogiky o svet detstva, ktorý sa prebudil v 18. – 19. storočí. Cesta k objaveniu detskej tvorby ako zdroja inšpirácie v umení (Paul Klee, Pablo Picasso, Vasilij Kandinskij atď.) však súvisela až s hľadaním alternatív ranej moderny voči dovtedy dominantnej imitácii reality, čo umožnilo naplno oceniť kvality detskej tvorivosti. Tá si zaslúži pozornosť a podporu aj dnes, keďže je podstatnou a potrebnou súčasťou rôznych oblastí života. Navyše, ku klasickým vyjadrovacím prostriedkom jazyka umenia dnes pribudli aj nové médiá, čo je téma zasluhujúca si samostatnú pozornosť a odzrkadľujúca sa aj v galerijnej a výtvarnej pedagogike.

Je namieste poďakovať sa desiatkam učiteľov a tisíckam detí a mladých ľudí, ktorí sa do projektu Umenie zblízka pravidelne zapájali a prispeli svojím tvorivým videním sveta, ako aj kolegom v galérii, vďaka ktorým projekt napredoval. Vážime si každého participujúceho pedagóga a žiaka, najmä dnes, v čase pandémie, keď mnohé práce vznikali v pre nás novej životnej situácii. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa do ôsmeho ročníka projektu v roku 2020 zapojilo len tridsaťpäť škôl, zatiaľ čo do prvého v roku 2006 až tristotridsať. Podstatné však je, že mu ostali verné pedagogičky a pedagógovia, s ktorými sme spolupracovali dlhodobo a právom ich môžeme označiť za „učiteľov tvorivosti“.

Aj keď vzdelávanie je beh na dlhé trate, veríme, že projekt svojím dielom prispel k podpore takzvanej malej tvorivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou našich každodenných životov. Ako ho kedysi zhodnotil jeden z detských účastníkov: „Nič sa mi nepáčilo ani mi nič neprekážalo, ale bavilo ma to robiť.“ Aby nám tvorivosť prinášala radosť a obohatenie života – to je odkaz a prianie pre nás všetkých, deti i dospelých.

Daniela Čarná